Je to úžasná videohra, bez oneskorenia a s hazardným nádychom, pokiaľ ide o gladiátorskú videohru. Ale chcel som len povedať, že… v reálnom svete pochádza sila a energia z večere a môžete cvičiť poštové zásielky. Nájdite najlepšie útočné vzory, dokonale sa vyhýbajte úhybným manévrom a vykonávajte silné útoky čepeľou, aby ste ovládli nové bojisko. Gladiátorské predstavenia boli mesiace na červenej stránke v tímoch kráľovstva. Ale veľmi hlasno nenamietali nie proti brutalite vlastných predstavení, ale proti strate ovládania mysle, ktorú šum spôsobil u divákov.

Nové Koloseum dostalo obrovskú zasúvaciu markízu, ktorá mala chrániť mnohých návštevníkov pred horúcim júnovým slnkom Ríma. Odsúdení zločinci a kresťania boli vyhadzovaní na dravé zvieratá, levy a iné zvieratá ako súčasť celodennej zábavy. Počas storočnej bohoslužby pri príležitosti otvorenia Kolosea bolo zabitých deväťtisíc zvierat a približne jedenásť tisíc bolo neskôr zabitých počas 123-ročnej slávnosti, ktorú usporiadal cisár Traján v druhom storočí nášho letopočtu. Študent Ray Laurence ho opísal ako „najnovšiu lásku k tým, ktorí odolávajú smrti, keď sa gladiátori snažia usmrtiť vo filme“, v ktorom „nový národ gladiátorov je skvelým príkladom pre gladiátorov“. Film zarobil za prvý deň premietania 22 miliónov dolárov a 6,5 ​​milióna dolárov z predpremiér vo štvrtok večer.

Hoci nie, noví Rimania rýchlo privítali tieto typy súťaží, ktoré v rímskej komunite ponúkali duchovné, vládne a možno aj zábavné motívy. Tvrdí sa, že korene gladiátorských hier majú pôvod v nových Etruskoch, čiže Samnitoch. Predstavte si situáciu medzi tisíckami ľudí na tribúnach Kolosea – toto bola aktivita na veľmi intenzívnej úrovni. Gladiátorské hry v starom Ríme neboli len zápasy; boli to trháky, v ktorých sa pod žiarivým slnkom stretávali boj, víťazstvo a divadelná podívaná. Premýšľali ste niekedy o reve davu, keď gladiátor stúpa na aréne? Cynthia Addai-Robinson stvárňuje bojovníčku z krvavého seriálu Spartakus na Starz, ktorý utiekol z roku 2010 do roku 2013.

Korene gladiátorskej videohry

Na svete vystupovalo množstvo vládcov vrátane Caliguly, Tita a možno aj Hadriána – aj keď na verde casino webová stránka nižších úrovniach alebo s bežnými nožmi. Držanie gladiátorskej hry je skvelý spôsob, ako ovládať rímskych cisárov a získať tak novú vášeň pre ľudí, ale niektorí sa vtedy chopili kroku a skutočne sa zapojili do boja. Ak mŕtvy mal partnera a deti, zabezpečili, aby rodina dostala odškodnenie za svoju stratu. Keď v bitke padol silný bojovník, tieto organizácie zabezpečili, aby jeho kamarát dostal pohreb a náhrobný nápis na pamiatku jeho víťazstva vo svete. Z najobľúbenejších gladiátorských foriem sú najneobvyklejší „retiarius“, ktorý bol vyzbrojený mečom a trojzubcom. Súťažiaci boli rozdelení do skupín podľa počtu, úrovne zručností a štýlu a väčšina sa zameriavala na konkrétnu útočnú schému a umiestnenie zbraní.

Prvé zápasy s vyškolenými gladiátormi financovanými štátom získali neuveriteľnú popularitu, ľahko sa stali osobnými udalosťami. Rozsah pocitu je dôležitejší, keďže tri dni pred zápasmi s 22 súpermi boli zápasy. Novou udalosťou je čerstvá smrť nového slávneho politika Decima Junia Bruta Peru, ktorého synovia zorganizovali bitky na uctenie pamiatky jeho otca. V krátkom čase sa táto hra zmenila z pohrebných obradov s obeťami na spoločenských pohároch. Krvavé prelievanie v týchto bitkách vyvolalo vzrušenie, vyvolalo lásku k zážitku a vyvolalo boj s vlastnými gladiátormi.

Odlievanie

Väčšina ostatných udalostí, zaznamenaných v minulosti, zahŕňala lovy divých zvierat, simulované námorné zápasy a tiež popravy zločincov. Celý program dňa verejnej hry je v skutočnosti pripravený v gladiátorských bitkách. Práve tento pocit nebezpečenstva skutočne vzbudil novú vášeň davu. Spartakus zanechal malé dedičstvo od gladiátora, ktorý im priniesol do väzov najsilnejšiu krajinu tej doby. Spartakus bol tiež zabitý, ale záhadne sa jeho postava nikdy neobjavila.

Zrazu ich vedie k úspechu a získava si služby skupiny. Keď si to Proximo prečíta, navrhne Maximovi, ktorý bol gladiátorom a bol oslobodený od Marka Aurélia, a navrhne mu, aby "vyhral súťaž", aby získal ich flexibilitu. Maximus sa zúčastňuje miestnych turnajov a jeho pôsobenie mu pomáha vyhrať zápasy a získať popularitu. Maximusa zatkne pretoriánska garda kvôli Quintusovi, ktorý Maximovi oznámi, že on a jeho rodina zomrú. Film zarobil medzinárodne 466 miliónov dolárov, čím sa stal druhým najziskovejším filmom roku 2000, a získal päť cien Akadémie, ako aj cenu za najlepší film a najlepšieho herca v histórii Crowea.

Skupina, zložená z verejných skupín, hrala pracovnú úlohu a vyberala si nový osud zranených súperov jednoduchým pohybom palca hore alebo palca dole. S kapacitou viac ako päťdesiat 000 návštevníkov hostila zložité hry, zvyčajne platené cisármi alebo bohatými ľuďmi. Postupom času sa takéto súboje zmenili na osobnú zábavu, až po jednoduchú zaznamenanú hru v Ríme, ktorá sa uchováva v roku 264 pred Kristom.

V prvý deň svojej vlády muž predviedol svoj nový fantastický prsteň z jedla, hoci vždy bol, keď sa na generálnej rade mal Asiaticusovi udeliť jednu poctu, odmietol najsilnejšie slovo ako poškvrnu pre nový jazdecký rád. Keď však nebol vylúčený na prahu gladiátorského zápasu, Vitellius ho zrazu chytil a nakoniec ho oslobodil, aby získal jeho moc. Commodus (Joaquin Phoenix) sa ujme moci a zbaví mocnosti Maxima (Russell Crowe), jedného z najlepších generálov svojho predchodcu a otca, cisára Marca Aurélia, stoického filozofa. Zatiaľ čo nikoho nezaujmú pochmúrne fakty o gladiátorovej pomste, Russell Crowe s veľkým úspechom vyhráva súťaž o celebritu, ktorá dáva Ridleymu Scottovi extravagantné vzkriesenie Ríma jeho zranenému srdcu.

V Halikarnase, v dnešnom Chicagu, je nájdená pekná rezba, ktorá zobrazuje dvojruké ženy v gladiátorských náručí. Občas sa však objaví aj nevyhnutná výhoda, ak ju váš náborár – nový bohatý patrón, ktorý si kúpi novú šou – potrebuje. Z každých desiatich gladiátorov, ktorí vložili nový prsteň, sa odhaduje, že deväť prežilo ešte jeden deň. Odvážne predstavenia vo svete premieňajú gladiátorov na slávnych hrdinov a dokonca zabezpečujú väzňom slobodu. S aktívnym chráničom paže, ochranným náramkom a mečom, aký používali rímske legionárske jednotky, je nový sekutor, známy ako prenasledovateľ, dostatočne mobilný na to, aby prenasledoval svojho bežného nepriateľa, retiaria ovládajúceho sieť, po celom obvode.

Podľa epického príbehu o gladiátorovi, ktorý sa stal legendou mimo štadióna a dosiahol slávu a slobodu, tisíce ďalších anonymne zomreli za piesok. Rímski gladiátori boli de facto otrokmi, a preto nemali v rímskom ľude žiadne slobody, a preto ich len zriedka niekto cítil. Ako naznačujú dôkazy, tieto staroveké hry boli pokročilejšie než len bezduché krvné hry. Najnovšie archeologické objavy a výskum však prinášajú oveľa viac informácií o gladiátorských hrách a ich účastníkoch.

Aj po tom, čo sa tento typ nadšencov objavil v oboch oblekoch, davy ľudí neustále prekvapovali. Najnovší thraex mal jedinečný bronzový a zakrivený meč, zatiaľ čo sekutori používali prilbu s niekoľkými očami a čepeľou s nárazníkom, ktorá pripomínala tie, ktoré používali rímske legionárske jednotky. (Nová Appiova metóda bola rímskou superdiaľnicou. Ako sa zachovala dodnes?) Ostatní boli odsúdení, aby slúžili ako gladiátori – oveľa miernejší trest ako poprava, pretože existovala možnosť neskôr byť prepustený. V raných dobách novej Rímskej ríše boli gladiátormi zotročení ľudia, zločinci alebo väzni, ktorých odvážali z boja na nový štadión v obchodoch.

Aj keď tradične obsadzovali jedny z najnižších miest v hierarchii rímskej komunity, gladiátori neboli bezmocní. Nový historik Tacitus tiež znevažoval novú hru (alebo akékoľvek iné podniky spojené s nenávisťou) a vnímal ju ako nízku zábavu, ktorá odvádzala nových Rímov od dôležitejších aktivít. Hľadali niečo iné, čo ich zamestnalo, a všetok medzičas sa im zdalo otravné; rovnako ako to robia vždy, keď sa začína gladiátorská súťaž, alebo kým čakajú na koniec nejakej inej, inak povedané zábavy, chcú ignorovať mesiace, ktoré ste si museli odložiť. Výsledky bitky sú pominuteľné a fungujú plamene a čepeľ. Nakoniec ho stretávajú s údermi, bez toho, aby ste sa museli dotknúť… Nie je tam žiadna prilba ani kryt, ktorý by odrazil zbraň.

Telo zosnulého gladiátora by sa malo dať na posteľ z Libitiny a s úctou ho odniesť do márnice v aréne, kde sa mŕtvola zbavuje brnenia a pravdepodobne jej boli po potvrdení smrti odstránené ústa. V neskorej republikánskej dobe sa denne bojovalo 10 až 13 zápasov, takže počas jedného popoludnia sa muselo konať niekoľko zápasov naraz. K novému štadiónu sa pripájal sprievod (pompa), doplnený liktormi, ktorí používali nové fascie, aby symbolizovali moc sudcu nad životom a smrťou. Pravdepodobne to boli členovia rodiny a spoločenské osoby vrátane nových noxii, odsúdených na smrť na druhý deň, a damnati, ktorí predstavovali aspoň menšie riziko úmrtia. Na druhej oslave chlapík sťal bežiacemu pštrosovi so špeciálne upraveným šípom, odniesol novú zakrvavenú hlavu a jeho úžasnú čepeľ na nové senátorské kreslo a vy ste gestikulovali, akoby boli na rade. Bez ohľadu na pôvod, gladiátori poskytovali divákom dobrý príklad rímskej bojovej stability a v boji, ktorý by inak bol lepší, mohli povzbudzovať lásku a získavať slávu.